— 6. DEŇ —

Rožňava - Betliar - Gemerská Poloma - Henckovce - Nižná Slaná - Gočovo  - Vlachovo - Dobšiná - Dedinky - Stratená - Vernár - Hranovnica - Dubina - Kvetnica - Poprad - Ružomberok


0.1 Rožňava - Betliar

Nadabula - vidiecka obec

Vypracovala: Alžbeta Kovalíková a kolektív


1. zastávka Betliar

     Kaštieľ v Betliari je najnavštevovanejším kaštieľom juhovýchodného Slovenska. Nachádza sa v obci Betliar, 3 km severne od okresného mesta Rožňava. Kaštieľ pochádza zo začiatku 18. storočia a postavili ho na základoch staršieho renesančného kaštieľa Bebekovcov. Dal ho postaviť Štefan Andráši ako poschodový, ešte opevnený kaštieľ so štyrmi nárožnými vežami. Ďalšie prestavby prebiehali v rokoch 1792 - 1795, keď prichádza k rozšíreniu, a v rokoch 1880 - 1886 získala stavba dnešnú podobu zásluhou Andrášiovcov. Rozsiahlejšia pseudoslohová úprava s nadstavbou druhého poschodia dala kaštieľu ráz francúzskej poľovníckej stavby.

Prírodný park s rozlohou 57 hektárov je súčasťou areálu kaštieľa Betliar, do ktorého patria okrem budovy samotného kaštieľa aj objekty drobnej parkovej architektúry, plastiky, bývalé hospodárske budovy a obytné domy patriace pôvodne k panskému majetku.

Park pri kaštieli bol založený v rokoch 1792 - 1795 vďaka iniciatíve Leopolda Andrássyho. Za zakladateľa parku sa považuje významný záhradník empírovej doby francúzskeho pôvodu Henrich Nebbien. Od roku 1978 je Betliarsky park zaradený do zoznamu umelecky a kultúrne hodnotných parkov sveta, ktoré eviduje UNESCO. Vzťahujú sa na neho základné zásady ochrany a obnovy pamiatok, ktoré boli dohodnuté a spoločne formulované na medzinárodnej úrovni formou Benátskej charty, platnej od roku 1964, ktorú v špecializovanej oblasti o historických záhradách dopĺňa Florentská charta z roku 1981. Prírodný park s kaštieľom je od roku 1985 národnou kultúrnou pamiatkou zapísanou v Ústrednom zozname pamiatkového fondu Slovenskej republiky.

V areáli parku kaštieľa okrem vzácnych druhov drevín (ginko) nájdeme unikátny umelý vodný systém, ktorý pozostáva zo sústavy umelých vodných rigolčekov, odvádzajúcich vodu z Betliarskeho potoka do troch jazier, troch fontán a tzv. Veľkého vodopádu, najväčšieho svojho druhu na Slovensku. Súčasťou parku je aj slobodomurársky pavilón. 

Vypracovala: Xénia Zólyomiová


1.1 Betliar - Nižná Slaná

Gemerská Poloma - vidiecka obec

Henckovce - vidiecka obec

Vypracovala: Alžbeta Kovalíková a kolektív


2. zastávka Nižná Slaná

     Obec Nižná Slaná leží v juhozápadnej časti spišsko-gemerského Slovenského Rudohoria, na sever od mesta Rožňava, v nadmorskej výške 360 m n.m.

Obec patrí medzi banské osady na Gemeri. V Nižnej Slanej sa okrem železnej rudy ťažili i vzácne kovy, a to hlavne striebro, rýdza ortuť a rumelka. V roku 1474 obdržali Bebekovci od kráľa Mateja právo na slobodné dolovanie drahých kovov a železnej rudy, čím Nižná Slaná získala výsadu, tvz. Krupinské právo, ktoré mali aj iné banské mestá. Po vymretí Bebekovcov poveruje kráľ Rudolf Petra Andrášiho správou krásnohorského majetku, do ktorého patrila aj Nižná Slaná. V priebehu stáročí boli bane pod správou rôznych spoločností. V banských štôlňach sa železná ruda ťažila do roku 2000 a bane boli uzavreté pre ťažbu v roku 2008.

Banícko mineralogická expozícia pripomína skoro 700 ročnú históriu baníctva v Nižnej Slanej. Zriadená bola v priestoroch bývalej obecnej školy. Slávnostné otvorenie bolo 22. novembra 2008 pri príležitosti osláv 645. výročia prvej zmienky o obci. Expozícia približuje okrem ťažkej práce baníka v minulosti aj svet minerálov a hornín, vyťažených v gemerskom regióne. Nachádzajú sa tu ale aj zbierky z okolitých banských lokalít, napr. Štítnik, Rožňava, Železník atď..

Obyvatelia obce Nižná Slaná sa už od začiatku osídlenia zaoberali baníctvom. V lokalite obce, v okolitých kopcoch sa dobývali medené, strieborné a ortuťové rudy - tetraedrit, rumelka, chalkopyrit a rýdza ortuť. Na ložisku Svätá Trojica to bol amalgám striebra, siderit, limonit, hematit a magnetit na ložiskách Gampel, Ignác, Manó, Gabriela a Kobeliarovo.

Exponáty sú uložené vo vitrínach a rozdelené na časť banícku a časť geologickú. V baníckej expozícii je zbierka olejových a karbidových lámp, je tu vystavená bohatá zbierka dobývacieho náradia od 16. storočia: čakany, želiezka, kladivá-fajslíky, slávnostné uniformy a čiapky z 20. storočia, ako aj fokoše - teda vychádzkové palice, hutmanské kladivká a prilby.

Zaujímavosťou tejto expozície sú staré banské mapy z Andrássyovských baní 18. storočia z Nižnej Slanej, Vlachova a Gemerskej Polomy a taktiež hlinené tégliky na sciedzanie ortuti z rumelky - staré fľašky, do ktorých sa plnila ortuť z Nižnej Slanej od šampanského z andrássyovských stolov, vyrábaného v Šárospataku (Maďarsko) v 19. storočí.

Okrem toho sa tu nájdu aj staré banské knihy, meracie prístroje, časti drevenej banskej dráhy zo svätotrojičných baní a rôzne banské vyznamenania a listiny.

Zbierka obsahuje jednak horninový prehľad ložiskového územia Nižná Slaná a takmer 800 minerálov vyťažených prevažne v tunajších baniach, rôzne tvary sideritu, kremeňa, kalcitu, pyritu, sulfosolí a iné, ale aj objav trosky z pece Etelka, na ktorom sú pozostatky dreveného uhlia.

Slávu minulosti a život baníckeho obyvateľstva si tu návštevníci môžu vychutnať v plnej kráse, hlavne vďaka horlivému zberateľovi a bývalému banskému predákovi pánovi Dušanovi Vandrášikovi.

Vypracovala: Kamila Astalošová


2.1 Nižná Slaná - Palcmanská Maša

Gočovo - vidiecka obec

Vlachovo - vidiecka obec, hlavná cena "Dedina roka" 2005

Dobšiná - ťažba azbestu - izolátor a ohňovzdorná surovina, spôsobuje rakovinu pľúc

Vypracovala: Alžbeta Kovalíková a kolektív


3. zastávka Palcmanská Maša

     Je to najväčšia vodná nádrž na území Slovenského raja, vytvorená na hornom toku rieky Hnilec, v kotlinovitom rozšírení údolia pod južnými skalnatými zrazmi Geráv.

Na jej brehoch vyrástli ubytovacie, športové a rekreačné zariadenia. Priamo na jazere sú umiestnené zariadenia rybného hospodárstva. Pri brehoch vodnej nádrže Palcmanská Maša vznikla v roku 1933 zlúčením obcí Imrichovce a Štefanovce obec Dedinky.

Účelom nádrže je akumulovanie vody pre zabezpečenie prívodu k vodnej elektrárni v Dobšinej, vyrovnanie prietokov Hnilca a rekreačné využitie.

Pri dosiahnutí maximálnej hladiny 786,10 m n. m. je v nádrži akumulovaných 11,063 mil. m3 vody a je zatopená plocha o rozlohe 86,5 ha. Dĺžka vzdutia dosahuje 3,9 km.

Nádrž je dôležitou súčasťou prečerpávacej vodnej elektrárne Dobšiná, prvej prečerpávacej elektrárne na Slovensku.

Vypracovala: Alžbeta Kovalíková

Vypracoval: Matúš Mačiček


3.1 Palcmanská Maša - Stratenský kaňon

Dedinky - vidiecka obec

Stratená - vidiecka obec

Vypracovala: Alžbeta Kovalíková a kolektív

4. zastávka Stratenský kaňon


     Nenáročný chodník po spevnenej ceste prechádza kaňovitým úsekom horného toku riečky Hnilec, ležiacim medzi osadou Dobšinská Ľadová jaskyňa a obcou Stratená. Má 8 zastávok (naučných panelov) s minimálnym prevýšením. Je súčasťou značeného turistického a cykloturistického chodníka.

Prevýšenie - 2 km

Počet zastávok na trase - 8

Dĺžka trasy - 1,1 km

Čas prechodu je 15 minút - 30 minút

Patrí do Národného parku Slovenský raj a do Národnej prírodnej rezervácie Stratená.

Vypracovala: Alžbeta Kovalíková 


4.1 Stratenský kaňon - Ružomberok

Pusté Pole - vidiecka obec

Vernár - vidiecka obec, lom

Hranovnica - vidiecka obec

Kvetnica - vidiecka obec, záhradkárska oblasť

Poprad - mestská obec, viď popis vyššie

ďalej cesta vedie smer LM a RK 


1. DEŇ        2. DEŇ         3. DEŇ         4. DEŇ      5. DEŇ       Trasa exkurzie        MY     ÚVOD

                                                             Fotogaléria - KUZELNÉ SLOVENSKO