— 2. DEŇ —

Stará Ľubovňa - Plavnica - Plaveč - Ľubotín - Ruská Voľa nad Popradom - Obručné - Malcov - Gerlachov - Kružlov - Tarnov - Rokytov - Mokroluh - Bardejov - Kľušov, časť Kľušovská Zábava - Hervartov - Kľušov - Kobyly - Janovce - Tročany - Vaniškovce - Raslavice - Demjata - Tulčík - Fulianka - Kapušany - Prešov - Petrovany - Drienov - Šarišské Bohdanovce - Varhaňovce - Bunetice - Kecerovce - Rankovce - Herľany


0.1 Stará Ľubovňa - Kružlov

Plavnica - vidiecka obec, orná pôda - obilie, kukurica, hospodárske lesy, bradlové pásmo

Plaveč - vidiecka obec, orná pôda, hospodárske lesy, bradlové pásmo, zrúcanina hradu Plaveč, antropogénne jazero - ťažba štrku

Ľubotín - vidiecka obec (stredisková)

Ruská Voľa nad Popradom - vidiecka obec v poľskom pohraničí (blízka poľská obec Leluchow s dreveným kostolíkom)

  • v tomto mieste rieka Poprad opúšťa územie Slovenska
  • sedlo v pohorí Čergov (flyš), tzv. čergovský bochník, cez ktoré vedie cesta rozdeľujúca povodia rieky Poprad (úmorie Baltského mora) a rieky Tople (úmorie Čierneho mora)
  • cestu lemujú hospodárske lesy, pri rieke Poprad sa nachádza bývalé štrkovisko Andrejovka, v súčasnosti využívané čiastočne na rekreáciu a rybolov.

Obručné - vidiecka obec, hranica okresov SL a BJ

Lenartov - vidiecka obec

Malcov - vidiecka obec, rímsko-katolícky a grécko-katolícky chrám

Gerlachov - vidiecka obec, rímsko-katolícky a pravoslávny chrám

Vypracovala: Alžbeta Kovalíková a kolektív


1. zastávka Kružlov

     Obec Kružlov v okrese Bardejov bola v priebehu niekoľkých rokov sužovaná 10 záplavami. Táto vidiecka obec je lokalizovaná vo flyšovom pásme, kde sa striedajú pásy pieskovcov a ílovcov o rôznej hrúbke, a tak vytvárajú nepriepustné podložie. Pieskovec je tvorený zrnkami kremeňa SiO2 a tmelom, takže môže mať rôzne zloženie, rôznu mocnosť zŕn, no je minerálne chudobný. Reliéf je typický oblými chrbtami a dolinami, tzv. hladko modelovaný reliéf. Práve kvôli týmto podmienkam, voda nevsiakne do zeme ale steká z lesov do údolí, na lúkach vytvára vodné jazyky tzv. "debry". Tato voda zo sebou vlečie do údolia rôzne materiály, ako je bahno a skaly, čo môže byť veľmi nebezpečné. V súčasnosti v obci prebehla regulácia potoka, čo je na jednej stránke pozitívne kvôli tomu že sa ďalej nerozširuje koryto. Negatívnou stránkou je však to, že zrýchlený tok rieky v miestach kde nie je regulácia spôsobí veľké škody. V tejto lokalite sa nachádzajú kambizeme, ktoré sú plytké a majú málo humusového horizontu a tak sa tu často vyskytujú zosuvy pôd. Tieto územia boli osídľované až valašskou kolonizáciou, teda neskôr, než úrodné nížiny pretože je veľmi fyzicky náročné obrábať takéto pôdy a využívanie krajiny.

Vypracovala: Barbora Majerová


1.1 Kružlov - Bardejov

Rokytov - vidiecka obec, rieka Topľa

Mokroluh - vidiecka obec, rieka Topľa, popri ceste postavená protihluková stena

Vypracovala: Alžbeta Kovalíková a kolektív


2. zastávka Bardejov

     Bardejov je okresné mesto v Prešovskom kraji. Nachádza sa na severovýchode Slovenska v regióne Šariš. Toto historické a kúpeľné mesto je pre svoje zachovalé stredoveké centrum od roku 2000 zapísané medzi lokality Svetového dedičstva UNESCO.

Rozloha 72,39 km² (7 239 ha)

Obyvateľstvo 32 912 (31. 12. 2015) [

Hustota 454,65 obyv./km²

Prvá pís. zmienka 1241. Mesto Bardejov je vyhľadávané tiež vďaka svojim kúpeľom, ktoré sú známe nielen na Slovensku, ale aj v mnohých ďalších európskych krajinách. Prvé zmienky o liečivých minerálnych prameňoch pochádzajú už zo stredovekého obdobia. Medzi ďalšie navštevované miesta v Bardejova patrí Múzeum šarišskej dediny - skanzen - drevený kostolík, Dóm sv. Egídia - v súčasnosti dostal od pápeža titul Bazilika minor.

Priemyselná výroba počas totality - výroba topánok JAS Bardejov (papuče, tenisky), v súčasnosti veľmi znížená výroba. V súčasnosti len závod na výrobu drevoštiepky - hospodársky úpadok mesta, stagnácia, úbytok obyvateľstva.Východ Slovenska je aj napriek kultúrnemu bohatstvu nerozvinutý, pretože aj jeho južná hranica - Maďarsko je nerozvinutá, hospodárstvo stagnuje. Mesto sa nachádza mimo hlavného ťahu, preto je aj cestovný ruch málo rozvinutý.

Vypracovala: Snežana Maliňáková


2.1 Bardejov - Hervartov

Bardejovská Zábava - vidiecka obec, miestna časť Bardejova

Kľušovská Zábava - vidiecka obec

Vypracovala: Alžbeta Kovalíková a kolektív


3.  zastávka Hervartov

     Najstarší a najvýchodnejší drevený kostol na Slovensku v obci Hervartov je zasvätený svätému Františkovi z Assisi. Kostol, ktorý pripomína gotizujúci typ, bol postavený v 15. - 16. storočí z tisového dreva, bez použitia klincov. Hlavné miestnosti v kostole sú sakristia, svätyňa, loď a babinec. Výjavy na stenách namaľoval Pokrop Kundrát s manželkou a nachádza sa tu aj tabuľový obraz Posledná večera z roku 1653, či krstiteľnica z ebenového dreva zo 17. storočia. Hlavný oltár má vyzdobenie zobrazujúce Pannu Máriu, svätú Katarínu Alexandrijskú a svätú Barboru, štyri štítové nadstavce s vyobrazením kráľov Dávida a Šalamúna a dvojstrannými vyobrazeniami prorokov Eliáša, Habakuka, Daniela a Jonáša. Je to tzv. "tolerančný kostol", pretože v rokoch 1740 - 1780 platil tolerančný patent, podľa ktorého si evanjelici smeli stavať kostoly, ale s určitými obmedzeniami a pravidlami - artikulami, ako napr. nemohli mať zvonicu, aby sa nerozširovalo evanjelické vierovyznanie. Od roku 1968 je národnou kultúrnou pamiatkou a od roku 2008 je zapísaný v zozname UNESCO. Kostolík navštívili ľudia už zo 60 krajín sveta.

Vypracoval: Tomáš Mičúch


3.1 Hervartov - Tročany

Kľušov - vidiecka obec

Kobyly - vidiecka obec

Janovce - vidiecka obec

Vypracovala: Alžbeta Kovalíková a kolektív


4. zastávka Tročany

     Gréckokatolícky drevený Kostol sv. Lukáša Evanjelistu z roku 1739. Je to trojpriestorový zrubový chrám situovaný na mieste staršieho objektu z prelomu 15. a 16. storočia. Ikonostas pochádza zo 17. storočia, niektoré vzácne ikony maľované na drevo sú zo 17. a 18. storočia. Nezachovala sa unikátna kolekcia starodávnych drevorezov, ktoré boli súčasťou interiéru chrámu. Táto oblasť bola obývaná zväčša rusínskou národnosťou. Rusíni sa delia na 3 skupiny: Lemkovia, Bojkovia a Huculi, teda aj kostoly sú delené na kostoly lemkovského, bojkovského, huculského a taktiež aj zmiešaného typu. Tieto kostolíky sú situované na geomorfologických odpočinkoch, na svahoch orientovaných na J, JZ a JV. 

Vypracoval: Tomáš Pentrák


4.1 Tročany - Kapušiansky hrad

Vaniškovce - vidiecka obec

Raslavice - vidiecka obec

Demjata - vidiecka obec

Tulčík - vidiecka obec, solárne polia za obcou

Fulianka - vidiecka obec

Vypracovala: Alžbeta Kovalíková a kolektív


5. zastávka Kapušiansky hrad


     Kapušiansky hrad je zrúcaninou hradu nad obcou Kapušany, nad cestou do Bardejova. Hrad je situovaný na skalnom výbežku vrchu Zamčisko v nadmorskej výške 504 m.n.m. Prezýval sa tiež Maglovec. Postavený bol na miestach starého slovanského hradiska v 13. storočí, ktorý mal chrániť kráľovskú cestu z Prešova na sever. Prvými majiteľmi boli Maglodovci. Po vymretí ich rodu prešiel do majetku kráľovskej komory a jeho veliteľom sa stal Henrich Tarczay, stúpenec Matúša Čáka. V roku 1312, počas bojov medzi Karolom Róbertom a Matúšom Čákom, bol zničený. Obnovil ho Andrej Kappy v roku 1410. V súvislosti s tureckým nebezpečenstvom, hrad v druhej polovici 16. storočia opevnili a prestavali, aby vyhovoval požiadavkám novej vojenskej techniky. V roku 1685 ho obsadil Imrich Tököli, ale v tom istom roku ho dobylo cisárske vojsko. Začiatkom 18. storočia sa hradu zmocnil Telekessy, veliteľ vojsk Františka II. Rákociho. Počas povstania v roku 1709 ho podpálili a úplne zrúcaný bol v roku 1715. Hrad má prevažne pravouhlú dispozíciu, pozostávajúcu z horného hradu a z predhradia. Prístupný je zo severu, v miestach, kde sa nachádza brána, ktorú strážila vstupná veža - jej základy sú v teréne ešte viditeľné. Predhradie chránil vysoký kamenný múr, sledujúci tvarterénu.Z jeho vnútornej strany stáli hospodárske budovy. Vlastný hrad sprístupňovala ďalšia brána,orientovaná na SV, zabezpečená deštruovanou hranolovou vežou. Po jej ľavej strane sa vhornom hrade tiahne múr opevnenia, ktorý ohraničuje vlastné nádvorie hradu, odľahčené zvnútornej strany tromi veľkými slepými arkádami. Na najvyššom bode stáli dve veže, obytnáa obranná, spojené ďalšími budovami a boli o poschodie vyššie ako ostatné murivá. Na oprave hradieb a ostatných častí hradu sa v súčasnosti pracuje. 

Od roku 2012 sa cez projekty na záchranu kultúrneho dedičstva pracuje na jeho obnove. Prácu tu nachádzajú dlhodobo nezamestnaní ľudia. Je vidieť, že na niektorých miestach sú postavené lešenia okolo múrov. Z hradu je veľmi pekný výhľad na obec Kapušany pod hradom, vpravo na Prešov a taktiež možno pozorovať vrcholky Slanských vrchov. Pod hradom je skalné more tvorené andezitom, ktorý je najrozšírenejšou horninou v tejto oblasti.

Vypracovala: Lýdia Pilátová


Prešov - mestská časť Nižná Šebastová - mestská obec, rozľahlé mesto, rozdelené riekou Torysa

Šarišské Bohdanovce - vidiecka obec

Varhaňovce - vidiecka obec

Bunetice - vidiecka obec

Kecerovce - vidiecka obec

Rankovce - vidiecka obec

Vypracovala: Alžbeta Kovalíková a kolektív


6. zastávka Herľany

     Obec Herľany leží na úpätí Slanských vrchov , 28 km severovýchodne od metropoly východoslovenského regiónu mesta Košice. Obec je sprístupnená cestou II.triedy č.576 Bidovce - Herľany - Vranov n/T , na ktorú sa v Bidovciach dá napojiť zo štátnej cesty I.triedy č.50 Košice- Michalovce. Obec sa nachádza v malebnej prírode, ktorá poskytuje oddych a možnosť turistiky. Príťažlivý pre turistov je hlavne gejzír, ale tiež pramene minerálnej vody a atmosféra niekdajších historických kúpeľov.

Herliansky gejzír

Herliansky gejzír sa od klasických gejzírov odlišuje situovaním vo vulkanických vrchoch so skončenou sopečnou činnosťou a zásadne tým, že sa umelo aktivizoval vrtom hlbokým 404,5 m, ako aj nízkotermálnou vodou. Za zrod môže Herliansky gejzír ďakovať rozkvetu miestnych kúpeľov v 19. storočí, pre ktoré bolo treba zabezpečiť dostatok liečivej minerálnej vody. Vtedajšie Maďarské kráľovské ministerstvo financií touto úlohou poverilo známeho banského inžiniera Viliama Zsigmondyho, bratislavského rodáka a špecialistu na prieskum minerálnych a úžitkových artézskych vôd. Hĺbiť vrt začal v roku 1870. Prvý horizont podzemnej vody bol v hĺbke 111 m. Keď vrt dosiahol hĺbku 172 m, nastala prvá erupcia do výšky 4 m a trvala 5 minút. Bolo to 16. 8. 1872. Ďalšia erupcia nasledovala 4. 7. 1873 z hĺbky 275 m. Bola taká silná, že prerazila strechu vrtnej veže vysokej 20 m. Nasledujúca erupcia bola 17. 12. 1873 a opakovala sa už častejšie. Keď vrt dosiahol hĺbku 330 m, 15.-25. 10. 1874 voda eruptovala neprestajne 10 dní do výšky až 112 m. Po tejto erupcii sa už začala vŕtať ďalšia periodicita erupčných cyklov. Vrt sa skončil 6. 5. 1875 v hĺbke 404,5 m. Vrt do hĺbky 351 m zapažuje kolóna pažníc s vnútorným priemerom 10,3 cm. Spodná časť vrtu - v hĺbke od 351 do 404,5 m, kde bol navŕtaný hlavný artézský horizont, nie je zapažená. V r. 1980 bola vykonaná oprava zrubu fontány gejzíru. Erupčné intervaly boli spočiatku 8-9 hodinové neskôr 18-20 hodinové a mali výdatnosť 21-36 l.s-1. V súčasnosti sa erupcia opakuje v 34-36 hod. intervaloch, voda strieka do výšky 15m, erupčná činnosť trvá 25 min. a priemerná výdatnosť je 25-30 l.s-1. Čas medzi erupčnými periódami závisí od zrážkovej činnosti.Pri väčších zrážkach sa skracuje a naopak. Energiou spôsobujúcou erupciu je kysličník uhličitý pochádzajúci sčasti z vulkanitov a sčasti z mezozoických karbonátových súvrství,. Podľa priemerných údajov erupčnej činnosti Herlianský gejzír za 120 rokov svojej aktivity eruptoval vyše 40 000 ráz a v tomto časovom období z útrob zeme pri erupčnej činnosti vystreklo na povrch 20 mil. m3 mineralizovanej vody, ktorá by naplnila bazén vel'ký 2 x 2 km a hlboký 5,00 m. Podľa chemického rozboru, vykonaného v r. 1995, je voda z Herlianského gejzíru stredne mineralizovaná, natrium-chlorido-bikarbonátového typu. Podl'a klasifikácie platnej normy je to prírodná voda hydrouhličitano-chloridová, sódna, uhličitá, sírna hypotonická. Pri erupcii vykazuje nárast teploty od 10°C do 17,8 °C, ďalej nárast vodivosti vody a obsahu C02. Celková mineralizácia dosahuje 6350,32 mg/l. Celková objemovú aktivita alfa dosahuje 1,40 ± 0,47 Bq.l-1, aktivita beta dosahuje 1,52 ± 0,33 Bq.l-1, čo nasvedčuje zvýšenej rádioaktivite, ktorá je u väčšiny minerálnych vôd bežným javom. Pri erupcii je mineralizovanou vodou na povrch vynášaný ílovitý sediment. Hoci Herlianský gejzír postupne stráca na sile, čas medzi erupciami sa predlžuje a aj ich sila sa zmenšuje, stále si zachováva jedinečnosť. "Pracuje" vyše 100 rokov za rovnakých hydrodynamických a geotermických podmienok. Je predpoklad, že pokiaľ nebude násilne mechanicky poškodený, bude "pracovať" aj v ďalšom storočí. Pre jeho špecifické vlastnosti a jedinečnosť ktorými sa podstatne odlišuje od svetových gejzírov možno ho právom pokladať za svetovú raritu. História Herlianskeho gejzíru vrátane modelu vrtného zariadenia, ktoré pri prieskumných prácach používal Viliam Zsigmondy, sú zdokumentované v Zsigmondyho múzeu vo Visegráde v Maďarsku.

Vypracovala: Eva Plevjaková


1. DEŇ      3. DEŇ        4. DEŇ      5. DEŇ       6. DEŇ       Trasa exkurzie       MY       ÚVOD

                                                            Fotogaléria - KUZELNÉ SLOVENSKO