— 3. DEŇ —

Herľany - Bidovce - Svinica - Košický Klečenov - Dargov - Sečovce - Nový Ruskov - Trebišov - Veľaty - Čerhov - Malá Tŕňa - Veľká Tŕňa - Slovenské Nové Mesto - Borša - Viničky - Klin nad Bodrogom - Somotor - Veľký Kamenec - Somotor - Streda nad Bodrogom - Ladmovce - Zemplín - Zemplínske Jastrabie - Novosad - Zemplínsky Branč - Trebišov


0.1 Herľany - Malá Tŕňa

Vyšná Kamenica - vidiecka obec

Nižná Kamenica - vidiecka obec

Svinica - vidiecka obec

Košický Klečenov - vidiecka obec

Sedlo Dargov - opúšťame Košickú kotlinu, Slanské vrchy (sopečné pohorie, deformované devulváciou, derudované, je to sústava menších vulkánov, zníženiny medzi stratovulkánmi sú horské sedlá)

  • počas 2.svetovej vojny, prechádzal týmto územím front z V-Z, bolo silne strážené nemeckými vojakmi, boli tu veľké boje, podobne je známe aj Duklianske sedlo pri Svidníku (Údolie smrti)
  • prechodom cez sedlo sa otvára Východoslovenská nížina Tvoria ju 2 celky: Východoslovenská pahorkatina a Východoslovenská rovina. Pahorkatina má nadmorskú výšku do 150 m (rozdiel miestnych výšok),  je mierne zvlnená.

  • elektráreň Vojany - najväčšia tepelná elektráreň na Slovensku
  • pozostatky bunkrov (železobetón)
  • v slovenských pohoriach sa najviac vyskytuje andezit, ryolit, bazalt a tuf
  • orná pôda - pšenica, slnečnica (mení sa využitie plodín, územie je južnejšie, rozdielna fenológia oproti severnejším oblastiam)
  • územie sa formovalo v neogéne - ml. treťohorách, posledné prejavy tektonickej činnosti boli v kvartéri

Trnávka - vidiecka obec

Sečovce - vidiecka obec

Hriadky - vidiecka obec

Vojčice - vidiecka obec

Milhostov - vidiecka obec

Trebišov - mestská obec, popis v bode nocľah

Veľaty - vidiecka obec

Čerhov - vidiecka obec

Vypracovala: Alžbeta Kovalíková a kolektív


1. zastávka Malá Tŕňa a Veľká Tŕňa

     Názov oblasti Tokaj vznikol na základe toho, že sa na danom území "stekajú" dve rieky - Tisa a Bodrog.

V tejto vinohradníckej oblasti sú sídla vybudované na úpätí, pretože tam bol najlepší prístup k pôde, drevu, k pitnej vode a stavebnému materiálu (tuf). Juhozápadné svahy, aj keď sú náveterné, majú vhodné podmienky na pestovanie hrozna. Avšak na vytvorenie tokajského vína je potrebná unikátna kombinácia prírodných podmienok, a to: vodné toky do 100 m n. m., vinohrady siahajúce od 120 do 300 m n. m., radiačné hmly, majúce za následok vznik plesne Botrytis Cinerea (vytvára cibéby), horniny andezity (tepelná funkcia) a tufy (izolačná funkcia), zmierňujúce teplotné rozdiely medzi dňom a nocou. Túto výnimočnosť má na Slovensku len územie v povodí rieky Bodrog, ohraničené zo severu Zemplínskymi vrchmi a z juhu sútokom riek Bodrog a Tisa. Rozloha tejto oblasti je 907 ha.

Malá Třňa :

Uprostred viníc malebnej vidieckej obce Malá Tŕňa vo vinohradníckej oblasti Tokaj vyrástla v roku 2015 zaujímavá 12 m vysoká turistická rozhľadňa, ktorá už z diaľky zaujme svojím nevšedným architektonickým riešením - má totiž tvar vínneho suda. Jej vyhliadková plošina poskytuje krásne pohľady na tokajský región predstavujúci jednu z najmenších, avšak najvýznamnejších vinárskych oblastí Slovenska. Návštevníkom je k dispozícii aj ďalekohľad a informačné tabuľky s popismi panorámy, vďaka ktorým návštevníci presne vedia, čo na obzore pozorujú. Vyhliadková veža je v noci veľmi vkusne osvetlená. Prístup k nej je z obcí Malá Tŕňa či Černochov.

Návrh vyhliadkovej veže mal pod palcom Ing. arch. Michal Mihaľák z architektonického štúdia FUSIOON. Tokaj je vychýrená vinohradnícka oblasť a navrhovaná vyhliadka mala mať čo najviac spoločné s týmto statusom regiónu. Hoci bolo návrhov niekoľko, no finálnym sa stal práve projekt vyhliadkovej veže v tvare dreveného suda.

Veľká Tŕňa :

Vínne pivnice v tejto vidieckej obci slúžili pôvodne ako úkryt pred Turkami. Aby víno v pivniciach zrelo je potrebné splniť niekoľko podmienok - relatívne prevýšenie je 20 m nad vodnou hladinou, v pivnici musí byť stála teplota 9-10°C, v pôde sa musí nachádzať pleseň, ktorá v pivniciach reguluje vlhkosť (pohlcuje alebo vydáva) a víno musí byť uložené v dubových sudoch, aby došlo k odparovaniu. Vinohradníctvo tejto oblasti sa začalo rozvíjať v roku 1241, v roku 1631 bo vykonaný prvý tokajský zber a výrobu uzákonili v roku 1665.

Poznáme tri odrody viniča tokajskej oblasti: Furmint, Lipovina a Muškát žltý. Vína majú modro-žlté označenia produktov, ktoré označujú geografický unikát.

Vypracoval: Lukáš Ragančík


2.1 Veľká Tŕňa - Veľký Kamenec

Slovenské Nové Mesto - mestská obec

Borša - vidiecka obec, 2 kostoly, rodisko F. Rákocziho, ktorý je pochovaný v Košiciach

Klin nad Bodrogom - vidiecka obec

Vypracovala: Alžbeta Kovalíková a kolektív


2. zástavka Veľký Kamenec

     Zrúcaniny hradu Veľký Kamenec sa nachádzajú pri rovnomennej obci Veľký Kamenec ležiacej v najjužnejšej časti Východoslovenskej nížiny v Bodrockej rovine 14 km na juhozápad od Kráľovského Chlmca. Nachádza sa na najjužnejšom výbežku Slanských vrchov Hrad postavili v 13.storočí, po tatárskom vpáde. V roku 1283 došlo k výmene majetkov medzi synom Lóranta a rodinou Mičbánovcov. V roku 1438 sa spomína hrad, ktorý mal vežu. Potom ho v roku 1451 dobyl Ján Jiskra a podnikal z neho výpady do blízkeho i vzdialenejšieho okolia. Keď 1458 obsadilo hrad kráľovské vojsko, podpísali na tomto hrade mierovú zmluvu medzi Jiskrom a Jánom Hunyadym. Pravdepodobne v dôsledku týchto udalostí koncom 15.storočia vykonali Soósovcina hrade veľké opravy a vybudovali veľké opevnenie. V 17.storočí, keď sa vtedajší majiteľ Juraj Soós aktívne zúčastnil Vesselényiho povstania, cisárske vojsko 1672 hrad zbúralo. Z hradu sa zachovalo niekoľko múrov - nárožná polygonálna bašta a značne zničená okrúhla delová bašta. Na polygonálnej bašte s priľahlým múrom sa zachovali delové strieľne a otvory okien. Na mieste kde bolo nádvorie je do kameňa vysekaná cisterna, ešte dnes dosť zreteľne rozpoznateľná.

Okolie zrúcaniny hradu tvorí:

  • 90 % ornej pôdy - obilniny (pôda je meliorovaná - upravená, odvodnená, podzemná voda je melioráciou odvádzaná do zberných kanálov a nimi do pôvodných tokov)
  • Rieky Topľa, Ondava, Laborec tečú z flyšového pásma (berú piesok a íl a vo Východoslovenskej nížine sa vylievajú z koryta, tým prinášajú ílovitý materiál, ktorý je nepriepustný, preto je tu prevlhčené územie a je aj vybudovaná sieť zberných kanálov - hrádzi). Rieky od Ukrajiny - Latorica, sú lenivé, vytvárajú meandre, niekde sú zaškrtené a potom vznikajú jazerá.
  • Krajina je živá biologická zložka ( chránená krajinná oblasť v okolí Latorica), osídlené boli len čiapočky - vyvýšené miesta, ktoré sú bohaté na archeologické vykopávky.

Vypracovala: Jana Trebunová


3. zástavka prameň Bodrogu

     Rieka Bodrog nemá vlastný prameň. Vzniká sútokom dvoch riek - Ondavy a Latorice severne od obce Zemplín v okrese Trebišov. V tomto mieste má jej hladina "štartovaciu" nadmorskú výšku 94,5 m. Smerom ku štátnej hranici klesá, Slovensko opúšťa v katastri obce Streda nad Bodrogom v nadmorskej výške 94,3 metra, čo je zároveň najnižší bod našej republiky vôbec. Na Slovensku preteká len 15 km dlhým úsekom Bodrockej roviny a popod južné výbežky Zemplínskych vrchov. Jej dĺžka, od vzniku až po sútok s Tisou v Maďarsku, je 123 kilometrov. V blízkosti sú mäkké lužné lesy, v ktorých sa vyskytujú najmä topole a vŕby. Na drevine akou je topoľ rastie imelo (lat. viscum album). Rieky prekonávajú malé prevýšenia. V oblasti je častá výstraha pred povodňami. Topľa a Ondava prinášajú zo severu pieskovce a ílovce, ktoré sú pomalé, často sa vylievajú. Íl dlho udržiava vodu na povrchu, pôda sa neveľmi dobre udržiava, územie je prevlhčené. Rieky meandrujú sú lenivé (Latorica), niektoré ramená sa zaškrtia a vzniknú "mŕtve" ramená s výnimočnou faunou a flórou (CHKO - Latorica). Osídlenia lokalizované prevažne na kopcoch, pretože všade boli močariny, napr. na piesčitých dunách a to dokazujú aj staré archeologické lokality.

Vypracovala: Zuzana Vnuková


3.1 prameň Bodrogu - Viničky

Somotor - vidiecka obec, slepé rameno rieky - Somotorský kanál, exot - najjužnejší výbežok Slanských vrchov

Vypracovala: Alžbeta Kovalíková a kolektív


4. zastávka Viničky

     Naše ďalšie kroky smerovali do oblasti, kde sídli stredná škola, známa svojou vínnou pivnicou. Je to tokajská oblasť pri obciach Malá a Veľká Tŕňa. Máme tu možnosť ochutnať tokajský výber (20% Lipovina, 70 % Furmint, 10 % Muškát žltý). Pozemok tvorí neuveriteľných 560 ha tokajských vinohradov. Táto nádherná oblasť sa nachádza v tzv. trojuholníku: Tokajské vrchy, Zemplínske vrchy a Bodrog. Základným medzníkom sa určite stal rok 1241, ktorému pripisujeme začiatok rozvoja tokajskej oblasti. Pestuje sa tu základná tokajská odroda - Furmint. Víno sa vyrába oxidatívnou a reduktívnou metódou, pričom oxidatívna metóda si žiada potrebný čas. Netreba zabudnúť spomenúť aj to, že toto 5 putňové víno z tejto oblasti poslal F. Rákoczi francúzskemu kráľovi Ľudovítovi IVX., ktorý toto víno ocenil slovami "Vinum regnum, rex vinorum", čo znamená: "víno kráľov, kráľ vín". Už spomínaná stredná škola, ktorá má svoje priestory pri tejto tokajskej oblasti bola založená v rokoch 1982 až 1988. Povedzme si ešte čo to o výrobe vína: Cibéby vyzerajú skoro ako hrozienko, ale sú vytvorené plesňou a musia sa zbierať pinzetou. Mierku na pridávanie cibéb nazývame "putňa". Dokáže sa vyrobiť maximálne 6 putňové víno. Tokajské víno dozrieva 4 roky v dubových sudoch pri stálej teplote 9 až 10 stupňov. V roku 1967 bola vo vinných pivniciach povolená elektrická energia, dovtedy boli povolené iba sviece, pretože na dozrievanie vina je potrebná tma. Na kompletnú dezinfekciu a vyčistenie priestoru vinnej pivnice sa využíva síra. Samotné zloženie tokajských vín je veľmi špecifické - tvorí až 13,5 % alkoholu. Na zrenie vína sú potrebné kyseliny a alkohol. Stredná škola má až 7 ha viníc. Spomeňme si nejaké vzorky: Furmint - suché víno talianskej odrody, Lipovina - maďarská odroda, dámske tokajské víno, strapec hrozna môže mať aj 25 cm, Muškát žltý - slovenská odroda, polosladké, tokajská špecialita - "zmeska" - všetkých troch odrôd hrozna. Jedna putňa predstavuje až 22 kg cibéb. Degustátori ochutnávajú až 50 vzoriek vín. V roku 1631 bol predstavený 1. tokajský výber a rok 1655 odštartoval výrobu tokajského vína. Víno je uložené v dubových sudoch, aby tu žila pleseň, ktorá je prírodným regulátorom vlhkosti v pivnici. Škola na výrobu vína využíva konkrétne oxidačnú metódu.

Vypracoval: Pavol Vyrobík


5. zastávka Klin nad Bodrogom

     Obec leží na rieke Bodrog neďaleko od maďarskej štátnej hranice a približne 22 kilometrov juhozápadne od mesta Kráľovský Chlmec. V katastrálnom území obce sa nachádza najnižšie položené miesto na Slovensku s nadmorskou výškou 94,3 m n. m.

Obyvatelia tejto oblasti sa už od praveku zaoberali obrábaním pôdy, chovom dobytka, lovom zveri a rybolovom. Na dobré podmienky pestovania viniča v chotári poukazuje vinohradnícky motív erbu Klinu z roku 1606, v renesančnom štíte z oblakov vyčnieva zohnuté rameno držiace vetvičku viniča s dvoma strapcami hrozna.

Obec sa po prvýkrát spomína v roku 1378 pod názvom Zek. V priebehu ďalších storočí sa názov niekoľkokrát zmenil - v roku 1479Zewg, 1773 Szögh, 1786 Sögh, Sega, v roku 1808 bol upravený na Szög, Szeg a od roku 1863 niesla obec názov Bodrogszög. V uhorskom geografickom lexikóne z roku 1851 sa obec spomína ako prevažne maďarská s 355 obyvateľmi. Štatistika z roku 1910 vykazovala v Kline nad Bodrogom už len 276 obyvateľov, všetkých maďarskej národnosti.

Po prvej svetovej vojne pripadla obec na základe Trianonskej mierovej zmluvy Česko-Slovenskej republike. V medzivojnovom období sa používal poslovenčený názov Bodrogseki pôvodný maďarský Bodrogszög. V novembri 1938 po Viedenskej arbitráži pripadla obec Maďarsku, no po druhej svetovej vojne bola opätovne pričlenená k ČSR. V roku 1948došlo k zmene názvu preložením maďarského Bodrogszög na Klin nad Bodrogom. V rokoch 1961 až 1990 bola obec súčasťou neďalekej Stredy nad Bodrogom.

Na okraji obce pri ramene rieky Bodrog stojí zrúcanina ranogotického kostola z tretej tretiny 13. storočia. Kostol bol vybudovaný vo vzdialenosti 24 metrov od ľavého brehu Starého Bodroga. Kostol v Kline je najnižšie postavenou cirkevnou stavbou na Slovensku, leží v 98 m nadmorskej výške.

Vypracoval: Ján Badžo


6. zastávka Trebišov

     Táto mestská obec sarozprestiera v juhozápadnej časti Východoslovenskej nížiny, na rozhraní Trebišovskej tabule a Ondavskej vrchoviny, v nadmorskej výške 109 m. Často býva označované ako mesto na rovine, je centrom južného Zemplína a súčasťou Košického kraja.

Väčšina obyvateľstva sú príslušníci slovenskej národnosti, z menšín má zastúpenie rómska menšina. V meste sa nachádza kláštor baziliánov a zastúpené sú tieto náboženstvá: rímskokatolícke, gréckokatolícke, pravoslávne, tiež evanjelické.

Prvá písomná zmienka o meste je z roku 1204, v tom čase bol Trebišov spolu s hradom Parič vo vlastníctve šľachtica Andronika z Trebišova. V roku 2013 bol 28. najväčším mestom na Slovensku a v roku 2015 mal 24500 obyvateľov.

Súčasťou mesta sú mestské časti Milhostov, Nový Majer, Olšina a sídliská Juh, Sever a Stred. Pýchou mesta a jeho okolia sú historické pamiatky Mauzóleum rodiny Júliusa Andrassyho, zrúcaniny hradu Parič, barokovo-klasicistický kaštieľ, mariánske súsošie (Immaculata), pavlínsky kláštor (teraz objekt ZUŠ), rímskokatolícky kostol Navštívenia Panny Márie a gréckokatolícky chrám Zosnutia presvätej Bohorodičky z roku 1817. Mestský park má rozlohu 62 ha, vznikol koncom 18. storočia podľa vzoru anglických parkov a dreviny vysadené v parku boli dovezené z celého sveta. Po 2. svetovej vojne bol v meste založený potravinársky kombinát, ktorý pozostával z cukrovaru, mliekárne, čokoládovne Deva, konzervárne a droždiarne. Najznámejší výrobok je čokoládka Deva. Mestom prechádza širokorozchodná železnica na trase Užhorod - Veľké Kapušany - Vojany - Trebišov - Košice-Haniska.

Vypracovala:  Lenka Jankovičová


1.DEŇ     2. DEŇ     4. DEŇ         5. DEŇ           6. DEŇ        Trasa exkurzie     MY              ÚVOD

                                                             Fotogaléria - KUZELNÉ SLOVENSKO