— 4. DEŇ —

Trebišov - Nový Ruskov časť Malý Ruskov - Plechotice - Čeľovce - Egreš - Zemplínska Teplica - Slanské Nové Mesto - Slanec - Rákoš - Bohdanovce - Nižná Myšľa - Nižná Hutka - Košice - Veľká Ida-Rudolfove lazy - Čečejovce - Moldava nad Bodvou - Drienovec - Turňa nad Bodvou - Dvorníky - Včeláre - Zádiel - Hrhov- Jablonov nad Turňou - Lipovník - Krásnohorské Podhradie - Rožňava


0.1 Trebišov - Nižná Myšľa

Veľký Ruskov - vidiecka obec

Malý Ruskov - vidiecka obec

Plechotice - vidiecka obec

Čeľovce - vidiecka obec, 420 km vzdušnou čiarou od Bratislavy, 1355 - 1. písomná zmienka

Egreš - vidiecka obec, cca 400 obyvateľov, 1272 - 1. písomná zmienka

Zemplínska Teplica - vidiecka obec, prameň, resp. potok, ktorý má stálu teplotu a v zime nezamŕza (označnovaný ako "teplica")

Slanské Nové Mesto - vidiecka obec, Slanský hrad, patril medzi hrady, ktoré tvorili systematickú obranu, boli vybudované v období vlády Bella IV. na obranu proti Tatárom, takýto systém bol vybudovaný aj na strednom Považí na ochranu obchodných ciest

Slanec - vidiecka obec

Rákoš - vidiecka obec

Bohdanovce - vidiecka obec

Vypracovala: Alžbeta Kovalíková a kolektív


1. zastávka Nižná Myšľa

     Obec Nižná Myšľa leží v okrese Košice-okolie, na rozhraní Košickej kotliny a úpätia Slanských vrchov, v nadmorskej výške 175 - 240 m n. m.  Od Košíc je vzdialená asi 15 km. Katastrálne územie má výmeru 1262 ha a počet obyvateľov je cca 1300. Toto územie bolo osídľované od praveku a v stredoveku tadiaľto viedli obchodné cesty.

Za Nižnou Myšľou sa nachádza archeologická lokalita s vykopávkami. Sú to nálezy z otomanskej kultúry, doby bronzovej a železnej. Systematický archeologický výskum sa tu uskutočňuje od roku 1977. Mnohé nálezy majú európsky význam. Našlo sa tu 2000 nádob a asi 5000 bronzových, kostených a kamenných predmetov rozličného významu, napr. praveké hračky, známy je hlinený model štvorkolesového vozíka. V obci sa nachádza myšlianske múzeum, umiestnené v budove bývalého kláštora z 13. storočia. Múzeum má 400 štvorcových metrov výstavnej plochy a laboratórium na reštaurovanie archeologického materiálu. Sú tu vystavené artefakty z doby bronzovej, z významnej archeologickej lokality v Nižnej Myšli. V múzeu je aj etnografická expozícia. Osobitosťou múzea je unikátny vstup do podzemných katakomb, ktoré kedysi vybudovali mnísi.

Dňa 4. júna 2010 v dôsledku dlhodobých intenzívnych zrážok v období od 10. mája do 5. júna 2010 došlo v obci ku katastrofálnemu zosuvu pôdy. Aktiváciu zosuvu spôsobili nepriaznivé geologické podmienky v kombinácii s vysokou hladinou podzemnej vody. Bol to jeden z najhorších zosuvov za posledných 50 rokov s ničivými následkami, ktorý ohrozil životy obyvateľov a spôsobil závažné majetkové škody. Zosuv zasiahol centrálnu časť obce a pokračoval severným smerom od obce. Celkové vyčíslené škody na majetku sú cca 30 miliónov eur. Poškodených bolo 45 domov, z ktorých 32 malo úplne narušenú statiku a museli byť zbúrané. Porušené boli tiež inžinierske siete, evakuovaných bolo 114 osôb. Núdzové ubytovanie evakuovaných bolo riešené vybudovaním sídliska s kontajnerovými bytmi. Viac ako 80 domov je naďalej ohrozených.

Vypracoval: Matúš Mačiček


2. zastávka Košice

     Mesto Košice je centrom celého východného Slovenska a počtom obyvateľov je druhé najväčšie mesto v republike. Leží v Košickej kotline v údolí rieky Hornád. Zo západu sú Košice ohraničené Slovenským rudohorím a z východu Slanskými vrchmi. Mesto hrá významnú rolu v dopravnom prepojení východ - západ, kde tvorí spojnicu medzi západnou a strednou Európou na jednej strane a Ukrajinou a Ruskom na druhej strane prostredníctvom širokorozchodnej železničnej trate. Košické medzinárodné letisko sprostredkúva rýchle letecké spojenie so západnou a strednou Európou pre spádovú oblasť východného Slovenska. Suverénne najväčším zamestnávateľom v okolí Košíc je hutnícky závod U.S. Steel Košice (bývalý podnik VSŽ). V roku 2013 Košice hostili prestížny titul Európskeho hlavného mesta kultúry. Od roku 2016 nesú titul Európske mesto športu. Mesto má bohatú históriu, o čom svedčia aj mnohé významné svetské či sakrálne stavby v centre Košíc.

Dóm sv. Alžbety

Stavba zasvätená sv. Alžbete je najväčšou gotickou katedrálou na Slovensku. Je hlavnou dominantou námestia i celého mesta. S jeho stavbou sa začalo okolo roku 1380 a dokončený bol v roku 1508. Od svojej výstavby niekoľkokrát vyhorel. Exteriér je bohato zdobený a medzi jeho najzaujímavejšie ozdobné prvky patria tzv. chrliče. Nemenej honosný je aj interiér kostola. Dóm bol v roku 1970 vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku.

Kaplnka sv. Michala

Kaplnka sv. Michala, sprievodcu duší na druhý svet, sa nachádza južne od Dómu sv. Alžbety. Táto gotická stavba kedysi slúžila ako kostnica. Nad jej vchodom je umiestnená socha archanjela Michala vážiaceho duše mŕtvych a sochy apoštolov Petra a Pavla.

Seminárny kostol

Najdlhší a druhý najstarší kostol v Košiciach, ktorý založili františkáni koncom 14. storočia. Celoročne sa tu konajú sväté omše a navštívil ho aj pápež Ján Pavol II.

Univerzitný kostol

Barokový kostol bol postavený na mieste, kde hajdúsi Juraja I. Rákocziho umučili troch jezuitov. Po tejto tragickej udalosti sa tu Rákocziovci zo strachu pred Božím trestom rozhodli postaviť pre jezuitov kostol. V roku 1657 bola vedľa univerzitného kostola postavená prvá košická univerzita - preto nesie kostol prívlastok univerzitný.

Erb mesta

V parku pred Dómom sv. Alžbety sa nachádza bronzová plastika anjela držiaceho košický erb. Erb mesta Košice je najstarším a prvým mestským erbom v Európe.

Urbanova veža

Urbanova veža bola v 14. storočí pôvodne postavená ako zvonica Dómu sv. Alžbety. Je druhou najstaršou pamiatkou v Košiciach a pred ňou sa nachádza zvon Urban, ktorý po požiari prešiel rekonštrukciou.

Spievajúca fontána

Je najstaršou spievajúcou fontánou v bývalom Československu. Kombináciou striekajúcej vody a svetla rytmicky reaguje na vlastnú hudbu, ale aj na hudbu znejúcu zo Štátneho divadla, pred ktorým sa nachádza.

Štátne divadlo

Novobaroková stavba postavená koncom 19. storočia. Kupola hlavnej sály je zdobená výjavmi zo Shakespearovských hier.

Csákyho - Dezőfiho palác

Klasicistický palác grófa Antona Csákyho s erbom jeho rodu (odťatá hlava Tatára) spolu s erbom neskorších majiteľov Dezőfiovcov. Palác poskytoval šľachticom všetko, čo vyžadoval magnátsky spôsob života. V súčasnosti v budove sídli Ústavný súd Slovenskej republiky.

Levočský dom

Je najzachovalejšou mestskou stavbou postavenou v gotickom slohu. Pochádza z druhej polovice 15. storočia. Dnes poskytuje reštauračné služby.

Pamätník Medzinárodného maratónu mieru

Bronzová socha, nazývaná Maratónec, je vysoká vyše 3 metre a bola postavená pri príležitosti jubilejného 30. ročníka Medzinárodného maratónu mieru.

Vypracoval: Andrej Molnár


2.1 Košice - Zádielská dolina

Veľká Ida - vidiecka obec

Čečejovce - vidiecka obec

Moldava nad Bodvou - mestská obec

Turňa nad Bodvou - vidiecka obec, známa cementáreň

Zádiel- vidiecka obec

Vypracovala: Alžbeta Kovalíková a kolektív


3. zastávka Zádielská dolina

     Zádielska dolina nazývaná aj Zádielska tiesňava (214,73 ha) sa nachádza vo východnej časti Slovenského krasu za obcou Zádiel. Monumentálny krasový kaňon je vytvorený vodami pretekajúceho Blatnického potoka v mohutných vápencových vrstvách. Pre svoju jedinečnosť je chránený už od roku 1954 ako národná prírodná rezervácia (NPR Zádielska tiesňava). Blatnický potok tu vytvára malé vodopády a kaskády. Kaňon je dlhý okolo 4 km, hlboký okolo 305 m a miestami široký len 10 m. Zádielská dolina je najhlbší kaňon na Slovensku. Tiesňava je orientovaná od severu na juh. V členitom kaňone sú pozoruhodné bralá a kolmé steny. V jej horných častiach vidíme silne zvetrané a utvárajúce početné vežičky, medzi ktorými sa nachádzajú úžľabiny. Dolina je horných častiach zarastená lesným porastom a v dolnej časti prechádza lesný porast do suťovísk. Pozornosť zaujme najmä 105 metrov vysoká ihlanovitá skala vymodelovaná erozívnou činnosťou vody, ktorá pre svoj tvar dostala názov Cukrová homoľa. Cukrová homoľa je najvyšší vežovitý skalný útvar na Slovensku. Charakteristiku flóry a fauny podmieňuje hraničné položenie medzi Slovenským krasom a Slovenským rudohorím. Nachádza sa tu chránená a vzácna fauna a flóra. Územie je známe aj zvratom vegetačných pásiem. Nad kaňonom je vyvinutý planinový kras. Zádielska dolina je známa už od praveku. Prechádzala tu dôležitá komunikácia spájajúca Rožňavskú a Košickú kotlinu, čoho svedkom sú aj skromné historické pamiatky najmä zo staršej doby bronzovej. Vhodné vlastnosti vápencových komplexov, ktoré budujú planiny Slovenského krasu, podmienili vplyvom klimatických a poveternostných podmienok vznik rozmanitých krasových javov. Sú to predovšetkým škrapy (brázdy a hrebene na povrchu vápencových skál utvorené stekaním dažďovej vody), krasové jamy (závrty), priehlbne a úvaly, ktoré dotvárajú reliéf plošín, ako aj hlboké kaňonovité doliny a tiesňavy. Vysoký stupeň skrasovatenia potvrdzuje aj výskyt veľkého počtu podzemných priestorov ­ jaskýň a priepastí. Na Zádielskej planine je evidovaných a preskúmaných okolo 75 jaskýň a priepastí. Najdlhšia je Hačavská jaskyňa, najhlbšia je priepasť Pod Hájskou výhliadkou.

Vypracovala: Barbora Šalingová


3.1 Zádielská dolina - Rožňava

Včeláre - vidiecka obec, známa ťažbou vápenca, známy je tiež lom Gombasek

Hrhov - vidiecka obec, v okolí sú Hrhovské rybníky

Jablonov nad Turňou - vidiecka obec

Lipovník - vidiecka obec, leží na rieke Slaná

Krásnohorské podhradie - vidiecka obec, známa hradom Krásna hôrka a Krásnohorskou jaskyňou, tiež mauzóleom Andrássyovcov

Vypracovala: Alžbeta Kovalíková a kolektív


4. zastávka Rožňava

      Mesto sa nachádza v regióne Gemer, v Rožňavskej kotline. Z južnej strany mesto obkolesuje Slovenský kras, zo severu úpätia Volovských vrchov. Cez mesto preteká Rožňavský potok Drázus a rieka Slaná. Prvá písomná zmienka o Rožňave pochádza z roku 1291.

Nachádza sa v darovacej listine vystavenej ostrihomskému arcibiskupovi Ladomérovi kráľom Ondrejom III. Prvou známou stavbou Rožňavy je pôvodný farský kostol (v súčasnosti biskupská katedrála) pochádzajúci z roku 1304. Tento kostol prešiel mnohými prestavbami, z ktorých najväčšie zmeny priniesla prestavba na prelome 15. a 16. storočia reprezentovaná tzv. Bakóczovskou kaplnkou, jej renesančným vstupným portálom a neskoro gotickým pastofóriom na severnej strane presbytéria. V blízkosti kostola vznikla osada, ktorá v roku 1382, ako predchodca dnešného mestského jadra, dostala mestské práva od kráľa Ľudovíta I. Z pôvodnej osady baníkov, ktorí sem prišli vyťažiť nerastné bohatstvo okolitých hôr vzniklo mesto.

Celá jeho nasledujúca história je úzko spätá s výnosnou ťažbou zlata, striebra, medi a neskôr železnej rudy. Mesto bolo pomenované Rožňava podľa názvu mimoriadne výnosnej bane: Rosnoubana Prvé mestské výsady udelil mestu podľa tradície kráľ Ľudovít Veľký v roku 1382. V stredoveku sa tu ťažilo najmä zlato a striebro, neskôr sa Rožňava stala dôležitým centrom remeselnej výroby a školstva.Historické jadro v Rožňave pozostáva z priestranného štvorcového námestia, najväčšieho svojho druhu na Slovensku a niekoľkých priľahlých ulíc. Na námestie sa dá dostať 3 prístupovými cestami. Keďže Rožňava bola baníckym mestom aj námestie je pomenované po baníkoch "Námestie baníkov". V strede námestia je postavená strážna veža , ktorá slúžila na ochranu mesta pred vpádmi Turkov. 

Opičia skala- prírodná pamiatka

Táto prírodná pamiatka o výmere 0,24 ha predstavuje výrazný morfologický útvar, ktorý demonštruje vlastné horninové prostredie rudných žíl v oblasti Rožňavy. Nachádza sa na východnom svahu masívu Turecká, v lesnom poraste LHC Brzotín.

Vypracovala: Zuzana Čigášová


1.DEŇ         2.DEŇ       3. DEŇ            5. DEŇ        6. DEŇ       Trasa exkurzie     MY       ÚVOD

                                                    Fotogaléria - KUZELNÉ SLOVENSKO