— 5. DEŇ —

Rožňava - Rudná - Rakovnica - Rožňavské Bystré - Honce - Štítnik - Gočaltovo - Jelšava - Lubeník - Chyžné -Lubeník - Magnezitovce - Jelšava - Gemerské Teplice - Šivetice - Licince - Gemerská Hôrka - Plešivec - Slavec, časť Gombasek - Slavec - Brzotín - Rožňava


0.1 Rožňava - Jelšava

Slavec - vidiecka obec

Plešivec - vidiecka obec

Gemerská Hôrka - vidiecka obec

Licince - vidiecka obec

Šivetice - vidiecka obec

Jelšavská Teplica - vidiecka obec, vodná nádrž Gemerské Teplice

Vypracovala: Alžbeta Kovalíková a kolektív


1. zastávka Jelšava


     Malá vidiecka obec, v ktorej sa stala minorita obyvateľstva majoritou a značná časť obyvateľstva sa presťahovala do neďalekej Revúcej. V tesnej blízkosti sa nachádza najväčší ťažobný a spracovateľský magnezitový závod na Slovensku, súčasne jeden z najväčších svetových producentov mŕtvo-pálenej magnézie. "DBM" je dnes v majetku Slovenských magnezitových závodov, akciová spoločnosť, Jelšava.

Má za sebou viac ako 120 ročnú históriu, ktorá prešla viacerými transformačnými procesmi. Po rozpade štátneho podniku SMZ Košice vznikol 1.1.1993 SMZ, štátny podnik Jelšava, ktorý sa dňa 16. februára 1994 zápisom do obchodného registra pretransformoval na akciovú spoločnosť. V r. 2001 bol odkúpený závod KOMAG. Ťažba magnezitovej suroviny je realizovaná hlbinným spôsobom na vlastnom ložisku Dúbravský masív, ktoré svojimi geologicky overenými a sprístupnenými zásobami, systémom rozfárania, úložnými pomermi a bansko - technickými pomermi dobývania predstavuje jedno z najväčších svetových nálezísk tohto nerastu. V súčasnosti evidované surovinové zásoby vytvárajú možnosti na spracovanie magnezitu minimálne na ďalších 100 rokov. Pri ťažbe sa využíva progresívna a ekologická metóda výstupkového dobývania so zakladaním vyrúbaných priestorov, pričom sa používa najmodernejšia vŕtacia a prepravná banská bezkoľajová mechanizácia. Hlavné výrobné tepelné agregáty pozostávajú z troch vysokokapacitných rotačných pecí a šiestich šachtových pecí s plnoautomatizovaným režimom prevádzky.Výrobný program je orientovaný na produkciu sypkých mŕtvo-pálených magnezitových žiaruvzdorných výrobkov, kaustických magnezitov a troskotvorných prísad. Produkcia firmy je určená hlavne pre oceliarenský priemysel, priemysel výroby žiaromateriálov, chemický priemysel, poľnohospodárstvo a stavebníctvo. Podnik expeduje najviac do Ukrajiny, Ruska a málo pre Slovenský trh, ktorý je zastúpení hlavne podnikmi US Steel Košice a železiarňami Podbrezová. Zárukou vysokého stupňa kvality a ekologickej úrovne výrobných procesov sú aj získané certifikáty : ISO 14001:2004 , ISO 9001:2008 , GMP+ B2.

Vypracoval: Mgr. Marián Gajdoš


1.1 Jelšava - Chyžné

Teplá voda - lokalita ťažby magnezitu

 Ľubeník- vidiecka obec, známa ťažbou magnezitu

Vypracovala: Alžbeta Kovalíková a kolektív


2. zastávka Chyžné

     Rímskokatolícky kostol Zvestovania Panne Márii vo vidieckej obci Chyžné (oblasť Dolný Gemer) sa nachádza v mierne vyvýšenom opevnenom areáli, ale aj napriek tomu takmer zaniká v zástavbe rodinných domov. Táto gotická stavba, v súčasnosti národná kultúrna pamiatka, pochádza až z prvej polovice 14. storočia, pretože architektonické prúdy na Slovensku prebiehali neskôr, než vo svete (gotika vo svete - 13. storočie). Koncom 14. storočia bol tento kostol vyzdobený hodnotnými freskami. Najvýznamnejšou pamiatkou je neskorogotický vyrezávaný krídlový oltár z roku 1508, ktorý sa do kostola dostal vďaka rodu Zápoľských. Ústredný motív oltára - súsošie Zvestovania Panne Márii pochádza z dielne Majstra Pavla z Levoče. Steny a klenby sú pokryté nástennými maľbami z poslednej tretiny 14. storočia, ktoré boli zreštaurované v roku 1936.

Loď kostola má rovný strop s kazetovaním zdobeným maľovanou ľudovou ornamentikou z roku 1745. Na obvodových stenách sú vyobrazené postavy dvanástich apoštolov a svätice Katarína Alexandrijská, Helena a Barbora (patrónka baníkov). Nad nimi sú scény Narodenie Krista, Zvestovanie Panne Márii a Klaňanie sa Troch kráľov. Oltár sa zatvára v období Veľkého pôstu a na zatvorenej strane je vyobrazené Snímanie Krista z kríža. Nad vchodom do sakristie je obraz Krista Trpiteľa, na klenbe štyria cirkevní otcovia so symbolmi evanjelistov a anjelmi, na predele oltára je uprostred Korunovanie Panny Márie a po stranách uhorskí králi svätý Štefan a svätý Ladislav. Neskôr bola do interiéru doplnená baroková kazateľnica, typická zdobením a zlatením. Kostol sa zachoval v takmer nezmenenej podobe s drobnými úpravami v 18. storočí, kedy bol doplnený osobitne stojacou drevenou zvonicou - typickou gemerskou ľudovou stavbou. V 19. storočí bola k opevneniu kostola pristavená škola, ktorá je dnes využívaná ako obytný dom. Súčasným problémom kostola je vlhnutie stien, ktoré je možno spôsobené výmenou okien, vhodné je nezanedbať vetranie.

Vypracovala: Mária Šoltisová


3. zastávka Magnetizovce

     Po tom ako v roku 1938 v rámci Viedenskej arbitráže prišlo Slovensko o 10 390 štvorcových kilometrov územia, sa Rožňava i Plešivec stali súčasťou Horthyho Maďarska. Tým došlo aj na prerušenie železničnej trate, ktorá viedla zo Slavošoviec do Plešivca.

Slavošovce pritom boli prosperujúcim výrobným i obchodným mestečkom, ktoré sa stalo známe najmä vďaka papierňam. Východiskom bolo vybudovanie železničnej trate, ktorá by spájala Dobšinú Slavošovce s Banskobystrickým krajom v línii Dobšiná - Slavošovce - Revúca - Tisovec - Brezno - Banská Bystrica. Stavebné povolenie na tunel vydalo ministerstvo dopravy  a verejných prác v máji 1941. Tunel bol dokončený v apríli 1944. To už však udalosti II. svetovej vojny pokročili natoľko, že na stavbu samotnej trate chýbali peniaze. V reálnej prevádzke však tento tunel nebol nikdy použitý, pretože po ukončení 2. svetovej vojny už neexistoval praktický dôvod na dokončenie plánovanej trate. Násilne odtrhnuté územia totiž boli Československu vrátené. Týmto aktom už stavanie novej železničnej strate stratilo význam, pretože Plešivec i Rožňava sa stalo opätovne súčasťou Slovenska (Československa) predvojnové spojenie bolo obnovené. Tunel nedobudovanej strate však ostal stáť do dnešných

Na trase Slavošovce - Magnetizovce nájdeme dva tunely, krátky s dĺžkou 250 m a druhý dlhý 2,5 km. Ďalšou zaujímavosťou je aj jeden 120 m dlhý viadukt. Tieto stavby, hoci nikdy neboli uvedené do prevádzky sú nestarnúcim dôkazom šikovnosti našich predkov. Prístupová cesta k Slavošovskému tunelu v súčasnosti nie je označená. Nie je však komplikovaná. Výškové prevýšenie je minimálne. Vegetáciu územia tvoria stromy buk, hrab, javor horský, jelša lepkavá.

Vypracovala: Zuzana Šufliarska


3.1 Magnetizovce - Silická jaskyňa

Chyžné - vidiecka obec

Jelšava - vidiecka obec, baňa na ťažbu a spracovanie magnezitovej rudy

Gočaltovo - vidiecka obec

Štítnik - vidiecka obec

Plešivec - vidiecka obec

Slavec - vidiecka obec

Silica - vidiecka obec

Vypracovala: Alžbeta Kovalíková a kolektív


4. zastávka Silická ľadnica

      Jedna z najvýznamnejších prírodných pozoruhodností Silickej planiny v Slovenskom krase. Nachádza sa na Silickej planine, 2 km západne od obce Silica. Ústie vstupnej v nadmorskej výške 503 m. Dolné, prevažne horizontálne časti, vytvoril podzemný tok Čierneho Potoka. Jaskyňa je dlhá 1100 m a hlboká 110 m, vytvorená je v druhohorných strednotriasových svetlých Wettersteinských vápencoch Silického príkrovu. Vody Čierneho potoka zo Silickej ľadnice tečú do Gombaseckej jaskyne. Horná priepasťovitá časť Silickej ľadnice je čiastočne zaľadnená. Po zarútení prechodu do dolných častí sa vytvoril uzavretý depresný priestor s kumuláciou studeného vzduchu a tvorbou ľadu. Je to najnižšie situovaná klasická ľadová jaskyňa do 50° severnej zemepisnej šírky mierneho klimatického pásma. V zimnom období sa v jaskyni zdržiavajú Netopier obyčajný (Myotis myotis) a Podkovár malý (Rhinolophus hipposideros), ojedinele aj vzácny Netopier riasnatý (Myotis nattereri). V Silickej Ľadnici sa prejavuje fenomén biologickej inverzie. Vďaka špecifickej mikroklíme sú tu vytvorené vhodné podmienky pre život chladnomilných lesných druhov rastlín a živočíchov, ktoré sú typické pre vyššie položené horské pásma. Z bezstavovcov sa tu vyskytuje niekoľko vzácnych endemických foriem troglofilných druhov chrobákov Duvalius bokori a Duvalius hungaricus, ktoré možno nájsť len na Silickej planine Slovenského krasu. Pred zaľadnením bola jaskyňa bola viackrát osídlená. Archeologické nálezy sa datujú do neolitu, doby bronzovej a laténskej. Nájdené uhlíky z ohnísk poukazujú na možné mladopaleolitické osídlenie. Do vstupnej portálovej časti jaskyne vedie odbočka zo značkovaného turistického chodníka.

  • na Slovensku je približne 70 ľadových jaskýň
  • hlavný princíp: musí byť priestor s jedným otvorom, kde sa usadil studený vzduch

Vypracoval: Ladislav Wzoš

Vypracoval: Matúš Mačiček 


4.1 Silická ľadnica - Rožňava

Slavec - vidiecka obec

Brzotín - vidiecka obec

Vypracovala: Alžbeta Kovalíková a kolektív


5. konečná zastávka Rožňava


1. DEŇ         2. DEŇ       3. DEŇ        4. DEŇ        6 . DEŇ           Trasa exkurzie          MY           ÚVOD

                                                             Fotogaléria - KUZELNÉ SLOVENSKO