— 1. DEŇ —

Ružomberok - Podtureň - Liptovský Peter - Liptovský Hrádok - Kráľova Lehota - Svarín - Čierny Váh - Hybe - Poprad - Gánovce - Veľká Lomnica - Huncovce - Kežmarok - Spišská Belá - Podolínec - Nižné Ružbachy - Vyšné Ružbachy - Stará Ľubovňa


0.1 Ružomberok- Čierny Váh

Ružomberok: začiatok trasy

  • mestská obec, významný podnik Mondi SCP Ružomberok.
  • Varín - vidiecka obec.
  • Ivachnová - vidiecka obec, začiatok diaľnice D1 smer Poprad, diaľnica je postavená na nive rieky Váh, na dne Liptovskej kotliny, obklopená Chočskými vrchmi, vedie okolo prečerpávacej vodnej nádrže Liptovská Mara (záchytná nádrž - Bešeňová).
  • Dechtáre - vidiecka obec.
  • Vodná nádrž Bešeňová a Liptovská Mara - vodná nádrž Bešeňová je záchytná vodná nádrž. 1.dôvod: Vykrytie energetickej špičky, veľké množstvo vody je využité a premenené na kinetickú energiu, turbínami na elektrickú energiu, bola projektovaná na tisícročnú vodu ako ochrana pred povodňami. 2. dôvod: Počas energetickej špičky sa voda vypustí z vodnej nádrže Lipt. Mara do vodnej nádrže Bešeňová a v noci sa prečerpáva pomocou lacnej energie naspäť do nádrže Lipt. Mara. Obe nádrže sú prietočné.
  • Liptovský Mikuláš - popri diaľnici sa nachádza orná pôda s repkou olejnou, lúky, pasienky. Kotlina je intenzívne využitá - dvojkoľajová elektrifikovaná trať, vedenie elektrického prúdu, diaľnice, menšie vodné plochy - bývalé, resp. súčasné štrkoviská na nive Váhu.
  • Liptovská Ves - vidiecka obec, v tomto úseku prebieha rekonštrukcia diaľničného mosta, pretože je to jeden z najstarších úsekov diaľnice na Slovensku, vidíme odkryv okrovej farby.
  • Podtureň - vidiecka obec, úsek diaľnice vedený v blízkosti, postavený spolu s Liptovskou Marou v rokoch 1969 -1972, najdlhší most v celom vtedajšom Československu, v okolí je orná pôda s kukuricou, repkou a obilím. Mení sa  urbanistický ráz obce, pribúdajú bytové domy, pretože táto obec je situovaná medzi mestami Liptovský Mikuláš a Liptovský Hrádok.
  • Liptovský Hrádok - mestská obec, kúria, kaštieľ, huta (v súčasnosti sa tu nachádza múzeum s artefaktmi z baní a rôznymi minerálmi, na ukážku 1 kg kocka zlata); skala s vyhliadkou, svahy majú prudké sklony, sú porastené lesom (zmiešaným), na nižších svahoch - trvalé trávne porasty, na strmších - lesy, úzkokoľajná železnička.
  • Liptovský Peter - vidiecka obec.
  • Kráľova Lehota - vidiecka obec, cez obec vedie považská lesná železnička, ktorá končí v Liptovskom Hrádku, slúžila na dovoz dreva do závodu, v súčasnosti už nie je v prevádzke.

Vypracovala: Alžbeta Kovalíková a kolektív 


1. zastávka prečerpávacia priehrada Čierny Váh

     Čierny Váh je údolná vodná nádrž na Liptove, bola vybudovaná na strednom toku rovnomennej zdrojnice Váhu v 2. polovici 20. storočia. V čase uvedenia do prevádzky (1982) to bola najväčšia vodná elektráreň v Československu.Je súčasťou systému priehrad Vážskej kaskády. Bola vybudovaná na krasovej plošine Vyšné Sokoly v Spolu s Gabčíkovom má najvyšší inštalovaný výkon 750 MW. Najnižší bod v tejto nádrži je v hĺbke 11m. Nadmorská výška dolnej nádrže je 740 m n. m . Nadmorská výška hornej nádrže je 1140 m n. m. Horizontálna vzdialenosť je 1,5 km. Voda z hornej nádrže tečie potrubím, v ktorom sú umiestnené turbíny do dolnej nádrže cez deň v čase veľkého dopytu elektrickej energie, v noci turbíny slúžia ako čerpadlo a prečerpávajú vodu z dolnej nádrže do hornej. Horná nádrž je betónová, umelo vybudovaná, voda by cez vápenec vsiakla do zeme. Taktiež vegetáciu tvoria umelo vysadené smreky, ďalej buky , smrekovce a vŕba
rakytová. Medzi hornou a dolnou nádržou je rozdiel 1,2km. Táto nádrž patrí do : maloplošného chráneného územia. Na rovnakom princípe pracuje aj Liptovská Mara. Z nádrže môžeme vydieť Tatry, Chočské vrchy, Nízke Tatry, Kozie chrbty, Štrbský prah a zníženiny Podtatranská a Liptovská kotlina. Vegetácia tu je prevažne
Smreková, tá rýchlo rastie a odoláva vysokým nadmorským výškam. Môžeme pozorovať zánik malých jaskýň v dôsledku betónovania nádrže.

Vypracoval: Rudolf Badžgoň

Vypracoval: Matúš Mačiček 


1.1 Čierny Váh - Gánovce

  • Hybe - vidiecka obec, orná pôda - kukurica, repka olejná, pôda je dosť spláchnutá, odnesená na najnižšie miesto.
  • Štrbský prah, resp. Važecký prah - 900 m. n. m. - rozdeľuje územie na 2 úmoria - rieka Váh - úmorie Čierneho mora a rieka Poprad - úmorie Baltského mora, relatívna disekcia reliéfu je 30 m, okolo diaľnice lúky a pasienky. Nachádza sa medzi obcami Štrba a Važec.
  • Ekodukt Lučivná - 250 m dlhý umelý tunel, najkratší tunel na Slovensku.
  • Mengusovce - vytvorená pekná prírodná bariéra proti hluku (zatrávnená)
  • tunel Bôrik - 4-prúdový, dlhý 3600 m.
  • Šrkoviská Batizovce - vysoká hladina podzemnej vody, po ukončení ťažby rekreačné centrá cestovného ruchu (majú 3 fázy vývoja, ťažba štrku, po ukončení ťažby -  sú turisticky využívané, neskôr, keď je flóra veľmi hustá, riasy a sinice sú rozšírené, strácajú svoje využitie).
  • Svit - názov mesta odvodený od názvu podniku na výrobu viskózových vlákien.
  • Odkryv pod Tatrami - žltá stena, kde prebieha geologický výskum, nazývaná čelná moréna alebo val čelných morén.
  • Poprad - mestská obec, vybudovaná na dne Popradskej kotliny, 6 mestských častí, historická časť - Spišská Sobota - starobylé spišské mesto, železničný a cestný uzol, záhradkárska oblasť, rieka Poprad odvodňuje 5 percent územia Slovenska, Aqua City - 50 stupňová termálna voda, firma Tatravagónka vyrába len nákladné vagóny, podvozky vozia z Čiech a firma Whirlpool, bývalý Tatramat.
  • Matejovce - mestská časť - Whirlpool (bývalý Tatramat - výroba automatických práčok).
  • Vysoké Tatry - najvyššie pohorie Slovenska, jadrové, odkryvy v morénach využívajú geológovia, ktorí skúmajú vek morén, glaciálny a glacifluviálny materiál, Gerlachovský štít - ľadovcový kotol.

Vypracovala: Alžbeta Kovalíková a kolektív


2. zastávka Gánovce

     Obec Gánovce leží priamo pod Tatrami, 3 km na juhovýchod od Popradu, Popradskej kotliny, v doline Gánovského potoka. Obec Gánovce je veľmi známa svojimi archeologickými lokalitami. Medzi najdôležitejšie archeologické lokality patrí Hrádok ktorý sa nachádza na okraji obce.
Travertínová kopa Hrádok vznikla postupným usadzovaním uhličitanu vápenatého z alkalicko-zemitého termálneho žriedla. Na začiatku vzniku vápenca je vápenec nie veľmi pevný a nazýva sa penovec, postupne sa z penovca stáva travertín. Travertíny sú porózne,sedimentárne, usadené horniny, tiež chemogénne horniny. Vznikli z minerálnych prameňovpribližne pred 60 000 rokmi. V obci Gánovce vznikli travertíny v období Holocénu asi pred10 000 rokmi. Exploatáciou travertínu, ktorá tu začala približne v roku 1870 sa tu prichádzalona množstvo archeologických i paleontologických nálezov.

V roku 1926 tu kamenársky majster K. Koki, ktorý pracoval ako strelmajster objavil a následne J. Petrbok zachránil odliatok mozgovne včasného neandertálca. V tom istom roku tu našiel V. Hajts pravdepodobne ďalšiu lebku neandrtálca, ktorá je však v dnešnej dobe neznáma. Naďalej sa tu nachádzali časti ľudských tiel, ktoré patrili neandertálcom ako napríklad vretenná a lýtková kosť. Odliatok neandertálskeho človeka je starý asi 105 000 rokov a tým sa stáva teda najstarším paleoantropologickým nálezom na Slovensku (Česko-slovensku). Lebka je momentálne umiestnená v Národnom múzeu v Prahe.

Obec Gánovce - travertínové jazierko

Obec Gánovce je bohatá na travertíny. V obci sa nachádzajú pramene, ktoré obsahujú síru S a sírovodík H2S. Pramene majú typickú ako keby vajcovú vôňu, bývajú označované ako vajcovky alebo vajcové vody. Zvláštny druh vône spôsobuje prímes síry. Vo veľkej koncentrácii síry a sírovodíka môžu byť tieto pramene jedovaté. V dobrom pomere sú pramene liečivé a na mieste ich výskyte často vznikajú kúpele. Na prameňoch vznikajú ploché travertínové kopy, ktoré môžu mať vek približne 10 000 rokov. Ak je uhličitan vápenatý CaCO3 čistý ma biele sfarbenie. Ak nemá čisto bielu farbu nie je čistý a skladá sa aj z iných prímesí. Prímes železa Fe-do červena, prímes mangánu Mn-do siva. Slovensko je bohaté na travertíny vďaka tomu že voda sa obohacuje vo vápencových pohoriach. Dodnes sa travertín tvorí Bešeňovej a Sivej Brade. Ďalej sa nachádza v okolí Ružomberka, Sliača, Levíc. Výskyt travertínu vo svete Pamukkale v Turecku, Tivoli v Taliansku, Yellowstonský NP - USA.

Vypracovala: Nikola Brišková

Vypracoval: Matúš Mačiček  


    2.1 Gánovce - Podolínec

    Kozie chrbty

    • časť od Svitu po Gánovce

    • vznikli, resp. vytlačili sa relatívne neskoro

    • prudká aktivita

    • metódy, ktoré zisťujú, ako vysoko sa vyzdvihnú Kozie chrbty (metóda paleomagnetizmu, urántóriová metóda)

    • Wind Gaps - medzery medzi Kozími chrbtami - cesty (Vernár)

    Veľká Lomnica - vidiecka obec

    • jedno z najväčších golfových ihrísk na Slovensku, lokálna železnica
    • pôvodne nemecká obec

    Huncovce - vidiecka obec

    • nemecká obec, založená nemeckými kolonizátormi, naznačuje to hlavne architektúra

    Kežmarok - mestská obec

    • založená nemeckými kolonizátormi, zač. 13. storočia

    • na gymnáziu v KK študoval P. O. Hviezdoslav

    • firma Tatraľan

    • nachádza sa tam katolícky kostol a drevený evanjelický kostol, ktorý sa označuje ako kostol v "kožuchu", pretože je postavený celý z dreva a drevených klinov a vonkajšie obvodové múry sú omietnuté

    • historické priemyselné budovy firmy Hengstler

    • 10 km až po vidiecku obec Vrbov - rybníky

    • Strážky - mestská časť Spišskej Belej - kaštieľ, historická zvonica, evanj. náboženstvo

Spišská Belá- mestská obec, evanjelické náboženstvo

Bušovce - vidiecka obec

  • cesta lemuje rieku Poprad, na brehoch sa nachádza orná pôda, lúky a pasienky. Kotlina je plytšia, ohraničujú ju Levočské vrchy a Spišská Magura.

Vypracovala: Alžbeta Kovalíková a kolektív


3. zastávka Podolínec

     Podtatranské mesto Podolínec (lat. Podolinum, nem. Pudlein, maď. Podolin, poľ. (Podolincz) sa rozprestiera na rozhraní Spišskej Magury, Podtatranskej kotliny a Levočských vrchov. Podľa počtu obyvateľov sa radí medzi najmenšie slovenské mestá. Leží v údolí na ľavom brehu rieky Poprad na 49°01´ severnej zemepisnej šírky a na 20°33´ východnej zemepisnej dĺžky v nadmorskej výške 572 m.n.m. Katastrálna výmera mesta je 33,18 km².

Povrch chotára je v kotline mierne až stredne zvlnený, v pohoriach stredne až hlboko rezaný. Chotárny povrch tvoria prevažne centrálno-karpatské flyšové horniny a druhohorné vápence, dolomity, bridlice a kremence. Podnebie mesta určujú okolité lesy a je charakterizované prechodom medzi chladnou kotlinovou klímou a chladnou horskou klímou. Podolínec je z historického hľadiska jedno z najkrajších stredoeurópskych miest. Keď poodhrnieme pláštik dejín a sfúkneme z nich prach, ktorý so sebou prinášajú ubiehajúce roky, nájdeme mesto bohaté na históriu, kultúru, mesto opradené legendami, mesto, ktoré zažilo obrovský hospodársky rozmach a na druhej strane mesto skúšané živelnými pohromami, požiarmi, morom, povodňami, hladom, zemetrasením. Napriek všetkému toto mesto prežilo, zo všetkého sa zotavilo a do bohatých dejín Spiša sa zapísalo zlatými a nezmazateľnými písmenami. Rád piaristov mu pripisoval taký veľký význam, že ho nazval Atény nad Popradom.

Prvá písomná zmienka o Podolínci sa spomína v roku 1235. Je to listina, ktorú vydal pápež Gregor IX. v Perugii, keď sa mu krakovský biskup Wislaw (1231 - 1242) sťažoval, že ostrihomský biskup mu berie desiatky z kostola Panny Márie. Hoci sa nespomína konkrétne mesto Podolínec, nikde v okolí sa nezistila prítomnosť kostola zasväteného Panne Márií. Mesto malo výhodnú polohu - ležalo na dôležitej obchodnej ceste, vedúcej poriečím Popradu. Zo severu na juh sa prevážal jantár (Jantárová cesta) a hlavne soľ z Krakova na juh a odtiaľ zasa víno. Žigmund Luxemburský 7. 4. 1412 povýšil Podolínec medzi slobodné kráľovské mestá a oslobodil mešťanov od platenia zvláštnych daní a časti cla a udelil aj právo meča (jus gladii). Ale 8. 11. 1412 kráľ Žigmund dal do zálohy poľskému kráľovi Vladislavovi 16 miest zo Spiša spolu s Podolíncom za 37 000 kôp českých grošov, ktoré potreboval na vojnu s Benátkami. Podolínec bol jediným mestom na Spiši, ktoré odolalo husitskému vpádu. Ako prví na Slovensku tu zakladajú samotný cech čižmári v roku 1415. V 16. storočí sa v Podolínci rozvíjali viaceré cechy (hrnčiarov, kováčov, kožušníkov, tkáčov, ale aj veľmi známych nožiarov a mečiarov). Je zaujímavé, že hoci bol Podolínec z veľkej časti nemeckým mestom a že v druhej polovici 16. storočia prakticky celý Spiš prešiel na evanjelickú vieru, reformácia mesto obišla. Spočiatku sa mu podarilo zachovať si vlastný štatút, ale v roku 1778 ho Mária Terézia včlenila (napriek protestom) do Provincie XVI. miest, kde malo podstatne menej výsad ako predtým. V tomto zväzku ostal do roku 1876, kedy bol začlenený do Spišskej župy. 18. storočie malo veľký význam pre mesto. Bol to najväčší rozkvet - malo 8 výročných trhov.

Priemyselná revolúcia minulého storočia Podolínec prakticky obišla. Spôsobila to odľahlosť mesta. O výstavbe železnice Košice - Bohumín sa síce hovorilo už v roku 1869, ale v skutočnosti sa začala v roku 1893 a aj to trať končila v Podolínci. Koncom minulého storočia vznikla v meste píla a menšia mechanická tkáčovňa. Mesto bolo zasiahnuté 2. svetovou vojnou. Podolínec bol oslobodený 25. 1. 1945. Po oslobodení zaznamenal hospodársky a kultúrny rozvoj, 23. 5. 1949 bol založený prípravný výbor JRD. Rímsko-katolícky Farský kostol Nanebovzatia Panny Márie. Pôvodný kostol z konca 13. storočia bol prestavaný a zaklenutý v druhej polovici 14. storočia. V priebehu renesancie a po požiari roku 1684 bol upravovaný a v 18. storočí barokizovaný a rozšírený. Po zemetrasení roku 1789 bol klasicisticky prefasádovaný. Do dnešnej podoby sa kostol dostal po viacerých prestavbách, úpravách a opravách, ktoré vtlačili doň svoju pečať.

Pôvodne jednoloďový gotický kostol bol v prvej polovici 18. storočia rozšírený bočnými prístavbami dvoch kaplniek, ktoré sú loďou prepojené polkruhovo zakončenými arkádami. Svätyňa má polygonálny uzáver a zaklenutá je gotickou klenbou. Na južnej strane je gotický portál a dve sedílie. Na severnej strane je gotický sedlový portál do sakristie. V zamurovaných oknách svätyne sa zachovali špalety pôvodných gotických okien. Fasády sú hladké, členené opornými piliérmi. Veža svätyne má v hornom podlaží železnú ochodzu, zakončenú oplechovanou baňou s laternou. Bola prestavaná do barokového štítu.

Celá svätyňa je pokrytá vzácnymi stredovekými maľbami z rokov 1360 - 1430 v niekoľkých vrstvách. Usporiadané sú do troch radov a delené podľa scén do jednotlivých obrazov. V medailónoch klenbovej výzdoby sú vyobrazené postavy svätcov čiastočne podľa byzantskej ikonografie. Sakristia je tiež pôvodne gotická, zaklenutá krížovou rebrovou klenbou. Loď je zaklenutá gotickou krížovou klenbou s rebrami, ktoré dosadajú pri stene do konzol s hlavami. V kostole sa nachádza 7 oltárov. Podolínsky hrad, mestské opevnenie, bašty. Podolínsky hrad stál na mieste dnešného mestského domu - Ratúša. Z východu bol hrad chránený aj voči mestu, pričom hradby mal posunuté smerom do vnútra námestia. Mestský dom Ratúš je v súčasnosti o jedno poschodie nižší ako pôvodný hrad.

Pôvodné stredoveké gotické opevnenia Podolínca z 13. storočia, Levoče a Kežmarku mali vysoký hradobný múr s nižším parkanovým múrom, hranolové brány s priechodom v prízemí, podkovovité a hranolové do vnútra otvorené alebo zatvorené bašty. Mestské hradby, pozostatok slávnych čias, sa zachovali takmer súvisle na juhu mesta. Pri rieke Poprad okolo bývalej Dolnej brány sa hradby zachovali v pôvodnej výške. Ešte i v súčasnosti na nich možno vidieť ochodze a strieľne. Na sever od brány sa zachovala vysoká polkruhovitá bašta. V južnej časti hradieb sa zachovali tri bašty. Z ostatných bášt niektoré boli zbúrané, iné zabudované do domov. Do mesta sa vchádzalo dvoma hlavnými bránami (Dolná a Horná), ktoré boli silne opevnené a dvoma vedľajšími malými bránami, ktoré spájali mesto s okolitými osadami. Mesto stratilo charakter pevnosti roku 1711, odkedy sa hradbám nevenovala pozornosť. Pre tieto zachované urbanisticko-architektonické a umelecko historické hodnoty bol Podolínec roku 1991 vyhlásený za mestskú pamiatkovú rezerváciu.

Renesančná zvonica

Renesančná zvonica - objekt z roku 1659 začleňujeme k tzv. východoslovenskej renesancii. Dvojpodlažná hranolová stavba je ukončená dvojradovou renesančnou atikou so slepou arkatúrou a vyzbrojovanými volutovými štítkami. V polovici je delená kordónovou rímsou. V poschodí sú dvojité a trojité okná s polkruhovým ukončením. Na južnej strane je prístavba s arkádovým schodišťom, ktoré vedie do poschodia zvonice. Vo zvonici sa nachádzajú dva gotické zvony v priemeroch 80 a 100 cm. Na jednom plášti zvonu je trikrát krížik a na druhom je nápis.

Kláštor piaristov s kostolom

Objekt kláštora a kostola je jednou z významných dominánt Podolínca. Ranobaroková stavba bola postavená v severovýchodnej časti mesta za hradbami v rokoch 1642 - 1648 podľa plánov a za dozoru viedenského staviteľa Pochsbergera. Budova kláštora so štyrmi vežami je poschodová a v jej strede je umiestnený dvojvežový kostol, ktorý delí vnútorný dvor na dve časti. Patrónom kostola je krakovský biskup, mučeník sv. Stanislav (+ 1079), ktorého obraz je nad vchodom do kostola. Kostol má nádherné, štíhle, 44 m vysoké veže. Fasáda kostola je neobyčajne krásna, pôsobí úchvatným dojmom. Esteticky prevyšuje košické a prešovské dvojvežové kostoly. Horizontálne delenie zvýrazňuje silná rímsa, nad ktorou je železná pavlač. Terajšie zakončenie veží má rokokovú príchuť. Vnútro kostola predstavuje krásny barokový priestor, kde členitá biela rímsa pôsobí ako závoj Baránkovej snúbenky.

Vypracovala: Zuzana Harničárová


3.1 Podolínec - Vyšné Ružbachy

Nižné Ružbachy - vidiecka obec

Vypracovala: Alžbeta Kovalíková a kolektív


4. zastávka Vyšné Ružbachy


     Je menšie kúpeľné ,,mestečko" ležiace v okrese Stará Ľubovňa. Z geologického hľadiska sa tu nachádzajú rôzne travertínové miesta. Ružbašské vápence pochádzajú z belianskych tatier. Základnou vlastnosťou týchto sedimentárnych hornín (travertínov) je vrstevnatosť. V Ružbachoch je vrstevnatosť travertínov najlepšie vidieť pod estetickou budovou Biely dom. Travertínové vrstvy nie sú rovnako staré, prispôsobujú sa dnu, terénu. Travertíny sa tu vytvárajú aj závesovite, prekrývajú existujúci povrch, sú vlnité. Vznikajú menšie jaskyne. Najväčšia travertínová jaskyňa je v Bojniciach. Voda prekonáva dlhú cestu cez vápence a obohacuje sa o CaCO3. ,,Ružbašský ostrov " - mezozoický ostrov, vznikol v zlome vo flyši kde sa vytláčajú vápence, má úplne iné zloženie ako okolité pohoria. Je prekrytý travertínmi, vápencami a pod ním sú žuly. 

Okolité aquaparky využívajú termálne vody. Prevŕtajú flyšovú čiapočku aby sa dostali k vápenatým teplým vodám. Flyšová vrstva má okolo 2000 m. ,,Mŕtvy travertín" - je travertín v ktorom sa už netvorí voda ale uniká tam CO2 čo spôsobuje úhyn všetkých živých tvorov ktoré sa dostanú do tohto travertínu. Voda z krátera sa môže "stratiť" sama - zníži sa výdatnosť, zanikne alebo existuje antropogénny dôvod - navŕtanie pre zvýšenie výdatnosti. 

Vypracovala: Mária Hudecová

Vypracoval: Matúš Mačiček 


4.1 Vyšné Ružbachy - Stará Ľubovňa

Hniezdne - vidiecka obec, na výstavbu obce mali vplyv nemeckí kolonizátori, dôkazom sú typické nemecké brány na domoch, tzv. "kapury". Stred obce má vretenovitý tvar. Nachádza sa tu závod na výrobu destilátov Nestville. Cesta kopíruje rieku Poprad, popri cestnej komunikácii vedie i lokálna železnica, okolie cesty - zmiešané, resp. hospodárske smrekové lesy, miestami  je na nive rieky Poprad orná pôda.

Vypracovala: Alžbeta Kovalíková a kolektív


5. Stará Ľubovňa

     Mesto Stará Ľubovňa leží na severovýchode Slovenska v Prešovskom kraji. Patrí do regiónu horného Spiša. Rozprestiera sa v Ľubovnianskej vrchovine, ktorá je súčasťou flyšového pásma. Starou Ľubovňou prechádza tiež významné bradlové pásmo. Mestom preteká rieka Poprad. V tomto okrese leží Pieninský národný park (PIENAP). Nadmorská výška Starej Ľubovne je 550 m. n. m. a celková rozloha predstavuje 31 km 2 . Žije tu približne 16 500 obyvateľov. Prvá listinná zmienka o Starej Ľubovni pochádza už z roku 1292. Najvýznamnejšie privilégiá získala v roku 1364, kedy ju kráľ Ľudovít I. povýšil na slobodné kráľovské mesto. V súčasnosti historické jadro mesta tvorí obdĺžnikovité námestie s meštianskymi domami s renesančnou dispozíciou a neskoršími barokovými a klasicistickými úpravami. Dominantou námestia je rímsko-katolícky gotický Kostol objavená pálenica. Pod Ľubovnianskym hradom sa nachádza múzeum ľudovej architektúry - sv. Mikuláša pochádzajúci z 13. storočia. V nadmorskej výške 711 m. n. m. sa na vápencovombrale rozprestiera Ľubovniansky hrad. Prvá písomná zmienka o hrade pochádza z roku 1311. Vroku 1553 zasiahol hrad veľký požiar. Po jeho rekonštrukcii sa zmenil na veľkú renesančnúpevnosť. V 17. storočí sa vybudovala nová vstupná brána, východný bastión, ranobarokový palác a kaplnka. V súčasnosti k najcennejším objektom hradu patrí hlavná veža, ktorá je sprístupnenánávštevníkom od roku 2003.  

Pod hradom v Starej Ľubovni  je Ľubovniansky skanzen. Tento skanzen približuje návštevníkom život na dedine v minulosti. Patrík najmladším na Slovensku, verejnosti bol sprístupnený v roku 1985 a v súčasnosti ho tvorí 25objektov. Jeho dominantou je zrubový gréckokatolícky kostolík východného obradu z Matysovej zroku 1833, ktorý je zasvätený sv. Michalovi archanjelovi. Tento kostolík patrí k významnýmpamiatkám drevenej sakrálnej architektúry na Slovensku. .V Starej Ľubovni sa nachádzajú mierne vyvýšené riečne terasy. Mesto má problémy s povodňami,keďže je súčasťou flyšového pásma. Z toho dôvodu už v minulosti ľudia budovali historické centrána terasách. Rozvoj mesta je relatívne pomalý. Chýba tu dopravná infraštruktúra, cesta je rôznezvlnená. Rýchlosť kamiónovej dopravy je tu preto obmedzená. Železnica vedie iba po Plaveč,spojenie je pomalé. V Starej Ľubovni je lokalizovaný podnik GAS Familia, s. r. o., ktorý vznikol vroku 1994. Podnik sa zaoberá výrobou kvalitných alkoholických nápojov. Svojou činnosťounadväzuje na bohatú tunajšiu tradíciu liehovarníctva, v ktorej sa využíva nevšedné bohatstvopodtatranskej prírody, predovšetkým krištáľovo čistá voda z horských prameňov, ako aj obilie,liečivé byliny a plody z podtatranských lúk, záhrad a lesov. Dnešný moderný závod podniku GASFamilia, s.r.o., vyrába kompletný sortiment niekoľkých desiatok druhov alkoholických nápojov.Medzi najúspešnejšie a najobľúbenejšie patrí kolekcia nápojov GORAL a SPIŠ ORIGINAL.

Vypracovala: Lenka Kmeťová


2. DEŇ          3. DEŇ          4. DEŇ          5. DEŇ          6. DEŇ          Trasa exkurzie         MY            ÚVOD

                                                               Fotogaléria - KUZELNÉ SLOVENSKO

Vytvorte si webové stránky zdarma! Táto stránka bola vytvorená pomocou služby Webnode. Vytvorte si vlastný web zdarma ešte dnes! Vytvoriť stránky